Ako sa stať tech leadrom?

Dnes Vám prinášame rozhovor s Matejom Jellušom, ktorý pôsobí na pozícii CTO v spoločnosti Kontentino.

Kontentino je nástroj na efektívne spravovanie účtov na sociálnych sieťach. Umožňuje marketingovým tímom a ich klientom bezproblémovú spoluprácu pri vytváraní a schvaľovaní obsahu a reklám na sociálnych sieťach.

 

Aké boli tvoje začiatky v IT?

Prvýkrát som sa s počítačom stretol ako dieťa, keď som mal možno 6 rokov, ale to som si iba zahral nejakú jednoduchú hru. Neskôr, keď som mal 9 rokov, ma otec učil písať desiatimi prstami. Opisoval som teletext z televízora, ktorý bol za mojim chrbtom, takže som nevidel na klávesnicu. Až keď som mal asi 12 – 13 rokov, začal som používať Word a neskôr Excel, kde mi otec ukázal Visual Basic (for applications).

Zo začiatku som robil jednoduché makrá, čo začala byť časom nuda. Vtedy mi otec povedal, že existuje aj Visual Basic, kde nerobím makro do Excelu, ale výsledkom je spúšťateľný .exe súbor. Viac mi v tej dobe nebolo treba. Skoro hneď som zohnal Visual Studio a knižku „Visual Basic step by step“.

Myslím, že v tej dobe sme ešte nemali doma internet, a keď niekto niečo potreboval, tak išiel do internetovej kaviarne. A neskôr, aj keď sme internet mali, tak bol veľmi obmedzený. Trvalo to pár rokov, kým som sa naučil veci skôr googliť ako hľadať v knižkách.

Neskôr, niekedy na strednej škole, som sa dostal aj k C/C++ vďaka kamarátovi, ktorý o tom básnil. Znova som si zaobstaral knižky (Naučte se C++ za 21 dní a Mistrovství v C++) a spravil pár menších programov. A presne tu, pri učení sa C++, ma stále viac zaujímalo, ako to vlastne ten počítač celé spracováva. A teda môj daľší krok viedol ku Assembleru, kde som skúšal len nejaké základy, prípadne jednoduché algoritmy.

Ku jazykom ako je Java, JavaScript a PHP som sa dostal až na vysokej škole. Tu ma najviac bavil predmet „Údajové štruktúry“, ktorý mi ukázal úplne nový svet.

 

Čo ti pomohlo posunúť sa vpred v začiatkoch svojej kariéry?

Zvedavosť, chuť učiť sa a zlepšovať sa. Vždy, keď som sa dočítal niečo nové, tak som to vyskúšal napísaním nejakého malého programu. Sem tam to boli aj nejaké výzvy, kde som chcel skúsiť, či dokážem niečo také naprogramovať. A keď som to nakoniec spravil, tak som si začal hľadať, ako to riešili iní. Takto som sa učil robiť veci lepšie, použiť vhodnejší algoritmus alebo napísať prehľadnejší kód.

 

Čo ti pomohlo dostať sa na tvoju súčasnú pozíciu?

Istotne sa pod to podpísala prax z rôznych projektov a firiem. Každá firma pracuje inak, má rôzne procesy a štruktúru teamu. Je super zažiť si viaceré prístupy – byť vo veľkom teame, kde sú seniornejší ale aj juniornejší ľudia, testeri, prípadne človek na UI/UX. Ale a byť v tímoch, kde sa robí na vlastnom produkte, alebo pracujete pre klienta.

Takisto mi asi pomohla otvorenosť ku novým technológiám. Asi by nebolo úplne dobré, ak by som stále pracoval s nejakou starou technológiou a nepoznal nič aktuálne alebo nové. IT ide veľmi rýchlo dopredu a zaspať by bola veľmi velká chyba.

A v neposlednom rade treba mať rád svoju prácu. Pre mňa je programovanie hlavne záľuba, teda inými slovami, je mi jedno, či mi niekto zavolá, aby som si šiel zahrať bedminton, alebo mi niekto napíše, či mu nepomôžem s nejakým projektom. A presne takto som sa dostal ku niekoľkým start-upom, kde som sa znova naučil veľmi veľa a videl aj tú biznisovú stránku veci.

Veríme, že si počas svojej kariéry zažil mnoho menších alebo väčších úspechov. Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Nikdy som sa nad touto otázkou nezamýšľal. Asi by to nebola jedna konkrétna vec. Skôr som veľmi rád, že mám okolo seba veľa ľudí, ktorí ma podporujú a pomáhajú mi. Bez týchto ľudí by sa veľmi ťažko rozprávalo o nejakých úspechoch.

 

Keď sa rozprávame o kariére, hovorí sa, že kto nič nerobí, nič nepokazí. V praxi sa ale často stretávame s tým, že človek sa učí občas aj na svojich chybách. Čo považuješ za najväčší neúspech vo svojej kariére?

Samozrejme, chyby sa stávajú a netreba sa toho báť. Zrovna nedávno som čítal tweet:

The most valuable thing you can make is a mistake – you can’t learn anything from being perfect. (Adam Osborne)

Ale vždy je lepšie / ľahšie spraviť chybu, ktorá sa dá nejakým spôsobom opraviť. Ako napríklad – po jednom release niekoľko tisíc užívateľov videlo len chybovú stránku. Pre mňa sú horšie „chyby“, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov, kedy stačí povedať / spraviť niečo, čo tak ani nemusí byť myslené a končí to „zlým pocitom“ na oboch stranách.

 

Pri rozhovoroch s tech lídrami sme sa stretli s tým, že sa pravidelne vzdelávajú, čítajú novinky z tech alebo biznis sveta. Prezradíš nám zdroje, z ktorých čerpáš inšpiráciu?

Sledujem hlavne Hacker News, pozerám rôzne prednášky na Youtube, followujem niekoľko tech ľudí na Twitteri a pokiaľ sa dá, tak sa zúčastním aj konferencie. Tak isto sledujem GitHub, kde okrem iného, ľudia hviezdičkou označia projekt, ktorý im prišiel zaujímavý. Tu sa väčšinou jedná o niečo menej známe, ale častokrát technologicky výnimočné.

 

Častokrát sa učíme od skúsenejších ľudí, akú najlepšiu radu si v živote dostal ty?

Že to bola najlepšia rada v mojom živote, viem až teraz. Ako 3ročnému mi otec hovoril: „Uč sa angličtinu a programovanie.“ Na tú dobu úžasná rada! Ako to vedel?

V posledných mesiacoch muselo mnoho ľudí ostať dobrovoľne alebo nedobrovoľne pracovať z domu. Aký máš pohľad na remote prácu?

Každému to vyhovuje inak. Aj ja som si veľmi dlho myslel, že pracovať full remote musí byť super. A tento rok, keď som si prvýkrát vyskúšal, aké to je pracovať dlhšiu dobu z domu, mi po nejakom čase ten spoločenský život začal chýbať. A paradoxne aj u nás v Kontentine to bol team developerov, ktorí sa ako prví začali pýtať, kedy už budú môcť ísť do officu.

Treba ale spomenúť, že remote práca vyžaduje dôveru v teame a vyspelosť jednotlivých členov teamu. Má veľa výhod, ale aj nevýhod. V prípade, ak by firmy chceli prejsť na remote prácu, budú musieť riešiť nie len internú bezpečnosť, ale aj zabezpečenie jednotlivých zamestnancov, ich zariadení a komunikáciu medzi nimi. Taktiež možno zmenu mind-setu, že nie každý je dostupný hneď v tom momente, ale zvyknúť si skôr na nejaký, nazvime to, asynchrónny spôsob práce.

 

Kam si myslíš, že technológie dovedú budúcnosť práce?

Už teraz je to vo veľa ohľadoch vidieť, že sa presúvame skôr do virtuálnej reality. Tieto dni je to najčastejšie pozorovateľné hlavne na meetingoch, keďže veľa z nás bolo zavretých doma. Pripájali sme sa z rôznych miest, menili si pozadia, aby nebolo vidieť neporiadok alebo ostatných členov domácnosti. Neskôr to bude skôr vo forme úplnej virtuálnej reality, kedy si človek nasadí okuliare a bude môcť byť priamo vo virtuálnych sídlach niektorých firiem.

A toto sa prenesie vo veľkej miere aj do mimopracovného času. Tento rok som sa mal zúčastniť triatlonového preteku, ktorý mal byť v lete, ale samozrejme tréning musel začať už počas zimy. Dovtedy som to vôbec nepoznal, ale kamaráti mi odporučili trenažér, ktorý si pripojíte k počítaču a viete potom spolu bicyklovať, aj keď každý z vás je na úplne inom mieste.

Na záver by nás zaujímalo, aké sú tvoje plány do budúcna z hľadiska pôsobenia na svojej pozícii.

Kontentino je rýchlo rastúca firma, kde budeme musieť veľmi dobre vyriešiť škálovateľnosť celej aplikácie a automatizáciu niektorých procesov. Sú tam ale aj ďalšie výzvy ako hľadanie nových členov teamu a vzdelávanie.

 

My v Techband vytvárame komunitu šikovných developerov a prepájame ich so zaujímavými projektami. Pokiaľ sa chcete stať súčasťou našej komunity odporúčame prezrieť si sekciu „IT projekty“.

Sledujte naše aktivity na našom Instagram  Facebook profile.